Moja cesta k rovnováhe – telo, myseľ, duch

Nedávno som počúvala pri varení jedno video. Vtedy som si uvedomila, že v mojom živote to prebiehalo veľmi podobne. Išlo o sebarozvoj. Na náhody už neverím. Spomenula som si, že ako prvé čomu som sa začala na sebe venovať je fyzická schránka. Neskôr myseľ a duch prišiel na záver. Nič z toho nevyvyšujem a nič neponižujem. Verím, že v živote má byť všetko v rovnováhe.

Telo

V období môjho štúdia na vysokej škole som prešla do extrému, kedy som svoj čas a úsilie venovala predovšetkým škole a zanedbala som svoju telesnú schránku. Prestala som svoje telo výživovať a častokrát som jedla až večer alebo v noci. Moje telo mi to ukázalo menšími zdravotnými problémami a prestala som sa v ňom dobre cítiť. Prišiel rok zlomu, rok 2012. Keď som si uvedomila, že budem o rok navyše študovať a nebudem končiť štandardne bakalára ako som plánovala. Brala som to ako svoje veľké zlyhanie. Bola som k sebe dosť prísna. Spätne keď sa na to pozriem, tak sa mi nič lepšie nemohlo stať. Našla som si úžasnú brigádu, v ktorej som pokračovala do konca môjho štúdia inžiniera, pretože sa dala prispôsobiť môjmu rozvrhu. Práve tento rok som mala priestor sa skutočne pozrieť, ako veľmi som svoje TELO mučila. Ako veľmi som sa v ňom zle cítila. Začala som chodiť na rôzne cvičenia a zistila, že milujem pohyb a vždy to tak bolo, len som nevedela investovať svoj čas a finančné prostriedky na seba. Hneď súčasne s pohybom som začala študovať všetko o zdravej strave. So stravou som nemala problém ked’že ovocie a zeleninu veľmi ľúbim. Ako vysokoškoláčka, ktorá aj občas popila alkohol som sa začala strániť alkoholu a vnímala som ľudí okolo seba, ktorí tomu nerozumeli. Zrazu som sa zmenila z človeka, ktorý nemal energiu na bežné veci, na človeka, ktorý sa obrazne povedané cítil ako Boh. Energie som mala na rozdávanie. Vedela som, že toto je správna cesta pre mňa a nerobil mi problém si zacvičiť kedykoľvek aj doma. Zbožňovala som to a pohyb ma sprevádza do dnes. Je jedno či je to športová aktivita, tanec, turistika, prechádzky. Dáva mi stále radosť a energiu do života. 

Myseľ 

Bežali roky. Žila som zdravým životným štýlom. Dokončila školu, našla si prácu, vydala sa a porodila dieťa. Písal sa rok 2016.

Asi cca dva mesiace po pôrode prišlo moje najhoršie obdobie v mojom živote. Prišiel obrovský zlom v mojom živote. Spätne už viem, že tomu predchádzalo niekoľko mesiacov, kedy ku mne chodili rôzne iné nepríjemné veci, len som zatvárala pred nimi oči. Mala som veľmi deštruktívne vzorce správania, ktoré ma ničili. V hlave som častokrát žila zbytočne v negativizme, videla som pohár skôr poloprázdny ako poloplný. Myšlienky mi behali kade tade, nevedela som ich všetky ustrážiť. Nevedela som vtedy, že mnoho z toho je len zvyk, ktorý som prebrala od okolia. Už v detstve som nasiakla mnoho od svojich rodičov, starých rodičov, učiteľov, od kamarátov, z médií … Potlačovala som svoje potreby. 

Zhrútil sa mi celý môj svet. Nerozumela som, prečo sa tak dobrému človeku môžu diať takéto veci. A miestami som hľadala vinníka vonku a inokedy sebaobviňovala a trýznila seba. Prvé dni čo ma držalo nad vodou bola moja dcérka. Vďaka nej som bola schopná vstať z postele a fungovať. Dávala mi neskutočnú energiu a lásku, ktorú som v tom období tak potrebovala. Teraz už viem, že sa mi narodila v tomto období, aby mi pomohla. Manžel bola moja d’alšia podpora. Dni a týždne ubiehali a miestami to bolo lepšie. Ale negatívne myšlienky a minulosť ma prenasledovali. Vtedy sa niekde na internete objavila kniha s názvom Ako správne žiť ( 24 princípov šťastia). Intuitívne som si ju stiahla do telefónu, že si ju budem pomaličky čítať, keď budem mať čas. To som netušila, že táto kniha bude pre mňa zlomová. Začala som ju čítať a hneď pri prvej kapitole s názvom Myseľ je staviteľ malo moje ego obrovský problém. To bolo ono, čo som potrebovala v sebe spracovať. Prečítala som ju celú, nevedela som sa miestami od nej odtrhnúť. Dozvedela som sa z nej informácie, ktoré som ešte nepoznala (skôr duchovného charakteru), ktoré mi prišli také prirodzené. Našla som v nej niektoré nezodpovedané otázky na život, ktoré som sa sama seba pýtala. Ale vtedy prišla táto kniha hlavne, aby som pochopila moje negatívne a deštruktívne myslenie, ktoré ma priviedlo do tohto bodu. Neskôr si ma našla ešte kniha Sila prítomného okamihu a začala som si všímať synchronicity v mojom živote. Začala som budovať na novo moje myslenie s tým, že som si svoje myšlienky viac strážila. Bolo to istým spôsobom ako cvičenie. Nie však s telom, ale s hlavou a nebolo to vždy ľahké. Ešte dnes ked’ ku mne prídu myšlienky, ktoré mi neslúžia sa snažím sprítomniť a preladiť myseľ. 

Často sme limitovaný svojimi presvedčeniami, ktoré sme nadobudli v minulosti alebo vo svojom súčasnom prostredí a nevieme sa z nich vymaniť. Staré vzorce správania nás brzdia na ceste životom a my sme neustále v kolobehu negatívneho alebo deštruktívneho myslenia. Myslíme si, že to inak nejde. Že to čo nám je okolím predkladané je správne. Sme uväznení v tomto bludnom kruhu a nevieme z neho vystúpiť. Stačí si hlavne zvedomiť, že sa v ňom nachádzame a pripustiť, že sa to dá aj inak. Lepšie pre nás. Pochopiť, že nám to už neslúži a nezväzovať sa viac týmito myšlienkami. Pomaly na sebe pracovať. 

V tomto období zmeny myslenia sa mi objavili psychosomatické choroby. Teda moje telo mi ukazovalo, čo sa deje v mojom psyché. Vtedy sa duša ozývala o pomoc. O tom napíšem v inom príspevku.  

Duša 

Opäť čas plynul a my sme sa sťahovali do podnájmu, stavali dom, narodila sa nám druhá dcéra, nasťahovali sme sa do nášho domčeku. 

Prišlo obdobie, ktoré každého viac či menej ovplyvnilo. Bol to rok 2020. Toto obdobie až do jesene som vnímala dobre, keďže sme si doma vytvorili svoju vlastnú bublinku a povedali sme si, že nebudeme riešiť čo sa deje vonku. Prišiel september a mne nedával spávať jeden blízky človek. Chcela som mu pomôcť, ale vedela som, že to nie je správne pokiaľ o to nepožiada sám. Začala som si vyhľadávať videa s odborníkmi na danú tému. Potom mi začalo ponúkať videa s ľud’mi, ktorí už jemne hovoria o vesmírnych zákonoch, o reinkarnaciach a pod. Veci, o ktorých som čítala v hore spomínanej knihe. Ale nič šialené, pekne pomaličky. Vesmír presne vedel ako na mňa. Začali sa mi snívať zvláštne a silné sny, ktoré mi neprišli bežné ako dovtedy. Potom 1.10.2020 sa mi stal zážitok, ktorý bol neplánovaný a nevyvolávalo som ho. Najprv som nechápala čo sa mi presne stalo. Odpoveď prišla až o pár týždňov. V ten istý mesiac som začala vnímať energie, ktoré sa objavili pri riešení nepríjemností iného blízkeho človeka. Odvtedy verím na nehmotné sily. Keby ma v minulosti niekto o tom chcel presvedčiť, asi by som mu neverila alebo by som si myslela, že je divný. Raz zažiť je viac ako tisíckrát počuť. 

V mojom živote sa diali úžasné synchronicity. Miestami AHA momenty. Chodili mi odpovede na všetky otázky, ktoré som sa sama seba pýtala. Objavovali sa rôzne znamenia, ktoré som si dovtedy nevšímala, ale určité synchronicity som už vnímala. Neskôr mi začali chodiť do života noví úžasní ľudia. Prichádzali videa a knihy, ktoré podľa nadpisu a popisu spolu nesúviseli, ale obsahom sa doplňovali. Akoby to čo ku mne prichádzalo, bolo to čo som potrebovala vedieť v dané obdobie. Všetko v mojom živote čo sa mi dovtedy stalo, začalo dávať väčší zmyseľ. Všetko so všetkým súviselo a všetko zapadalo do seba ako puzzle. 

Od jesene 2020 som začala pravidelne meditovať. Skúšala som to v roku 2017, ale vtedy som ešte nebola pripravená a nechápala som čo znamená úplne skľudnenie mysle. Musela som to trénovať. Začalo som si uzdravovať svoje traumy a zranenia. Prešla som si veľkou cestou, kedy som musela byť sama k sebe maximálne úprimná a zvedomiť si všetko čo mám vo svojom vnútri. Všetkú tú temnotu. Prehrabávať sa sama v sebe nie je ľahké, ale vždy potom prišla obrovská úľava. Viem, že stále je na čom pracovať. Aj keď obdobia označované ako ,,temná noc duše” sú náročné, vždy prídu neuveriteľné vhľady a uvedomenia. Sú to obdobia najväčšieho rastu. 

V mojom živote som prežila množstvo krásnych chvíľ a väčšinu môjho dospelého života mám viac než dobrý. Avšak vnímam, že o ťažkých časoch života sa nik nechce podeliť. Preto píšem o svojich prežitkoch, kedy to nebolo pre mňa lahké, ale verím, že zrovna tie náročnejšie chvíle prispeli k mojej transformácii k lepšiemu.

Či si to chceme priznať alebo nie, máme v sebe svetlo aj tmu. Žijeme v dualite. Tá tma, ktorá pre nás nie je tak žiadaná, nás častokrát posúva ďalej. V mojom prípade to tak bolo. Preto už dnes viem, že tieto náročné obdobia mi v konečnom dôsledku viac priniesli ako vzali. A som za ne vďačná.